Štátny tajomník Harbuľák: Chceme viac zahraničných turistov, ale nie na úkor Slovákov

S pôsobením v cestovnom ruchu má dlhoročné manažérske skúsenosti. Zvýšenie počtu zahraničných návštevníkov by sa malo v priebehu niekoľkých rokov odraziť nielen na celkovom náraste hrubého domáceho produktu, ale hlavne na celkových tržbách. Dôvodom, prečo celková návštevnosť na Slovensku ešte nedosiahla úroveň pred pandémiou, je aj to, že národná agentúra pre cestovný ruch chýbala päť rokov. Súčasná agentúra SLOVAKIA TRAVEL vznikla v roku 2021, pričom jej predchodkyňa bola zrušená v roku 2016.

Ministerstvo cestovného ruchu a športu má v tomto roku celkový rozpočet v objeme takmer 240 miliónov eur. Na rozvoj a podporu cestovného ruchu je určených skoro 70 miliónov eur, pre šport vyše 157 miliónov eur, na podporu vládnej politiky v oboch týchto oblastiach bezmála 12 miliónov eur.

Dôvody vzniku vášho ministerstva vo februári minulého roka spochybňovali viacerí kritici. Potvrdilo odvtedy opodstatnenosť svojej existencie z pohľadu cestovného ruchu?

Podnikatelia v cestovnom ruchu dlhodobo volali po posilnení riadenia tohto odvetvia. Aj keď cestovný ruch patril pod ministerstvo dopravy v rámci sekcie, riadili ho viaceré rezorty a často medzi nimi nebola koordinácia. Takže to bola aj požiadavka brandže, ktorá sa zrealizovala.

A tá opodstatnenosť? Aj keď sme združené ministerstvo, ktoré má cestovný ruch a šport, treba povedať, že šport už mal vybudovanú personálnu štruktúru a nástroje, keďže predtým bol zaradený v rámci ministerstva školstva. Čo sa týka cestovného ruchu, na nové ministerstvo prišlo deväť osôb zo sekcie na ministerstve dopravy. Museli sme vybudovať personálne kapacity a predovšetkým nástroje, ktorými chceme podporovať cestovný ruch a plniť úlohy v programovom vyhlásení vlády.

Pocítili v tomto odvetví už nejaký prínos?

Tá otázka by mala smerovať do brandže, no spätná väzba je zatiaľ pozitívna. Za krátky čas sme pripravili novelu zákona o podpore cestovného ruchu a zákon o Fonde na podporu cestovného ruchu, ktoré sú účinné od 1. januára 2025. Čiže urobili sme dve zásadné legislatívne opatrenia. 

Konzultujeme a komunikujeme prípravu nových nástrojov na podporu cestovného ruchu s branžou a subjektami, ktorých sa to bude priamo dotýkať, aby sme spoločne vedeli nové nástroje uplatniť čo najlepšie. Spomeniem aj nižšiu sadzbu DPH na ubytovacie a stravovacie služby. Pri zostavovaní rozpočtu pre rok 2025 bola hlavným cieľom konsolidácia, šetrenie, ale hlavne získanie dodatočných zdrojov do štátneho rozpočtu. Nám sa v rámci konsolidácie podarilo presadiť aj nižšiu DPH pre stravovanie či ubytovanie.

Organizácie cestovného ruchu majú v novom roku dostať väčšiu finančnú podporu. Koľko môžu získať a čo od toho očakávate?

Systém destinačného manažmentu je pre rozvoj cestovného ruchu veľmi dôležitý. Rozvíja v regiónoch potenciál, vytvára produkty a predpoklady na to, aby prichádzali návštevníci a turisti do regiónov.

Po pandémii vidíme potrebu posunúť činnosť týchto organizácií jednak personálne, ale aj v oblasti vytvárania spoločných rozvojových a produktových aktivít. Preto sme sa rozhodli navýšiť ich nárok na dotáciu o 50 percent. Tak ako doteraz musia predložiť žiadosti na vlastné projekty, v prípade dodatočnej, navýšenej dotácie to musia byť kooperačné projekty viacerých organizácií cestovného ruchu.

Navýšenie viažeme na to, aby to neboli len projekty vlastné, ale musia to byť kooperačné projekty minimálne dvoch organizácií cestovného ruchu. Ideálne krajskej a oblastných organizácií. V tomto roku majú nárok spolu na 16 miliónov eur, ale bude záležať, v akom objeme a kvalite žiadosti prídu.

Čo z toho budú mať turisti, návštevníci?

Zákon o podpore hovorí o deviatich aktivitách, ktoré financujeme cez dotáciu. Ide hlavne o to, aby si regióny alebo oblasti určili, čo chcú rozvíjať, a vytvárali produkty. Cieľom je dostať čo najviac návštevníkov do regiónov, ukázať, čím sú špecifické, aké majú predpoklady. Ako aj zvýšiť počet prenocovaní a priniesť viac peňazí.

Prečo je okrem tejto pomoci potrebný ešte aj nový Fond na podporu cestovného ruchu?

Hlavným cieľom nového fondu je podporovať, obnovovať alebo budovať infraštruktúru cestovného ruchu. Ak máme vybudovanú či obnovenú infraštruktúru, na jej základe môžu organizácie cestovného ruchu, ale aj iné subjekty pripravovať nové či inovované produkty. 

Aká bude podpora cestovného ruchu?

Ako som spomenul, organizácie cestovného ruchu môžu požiadať v tomto roku o 16 miliónov eur, do fondu pôjde ročne 20 miliónov eur. Ďalších zhruba päť miliónov chceme použiť na iné nástroje, napríklad na podporu príjazdového cestovného ruchu, digitalizácie a inovácií. To je spolu vyše 40 miliónov eur.

Pocítiť by to mali hlavne tí, ktorí fungujú v cestovnom ruchu, a to v budúcich rokoch vyšším počtom návštevníkov, vyššími tržbami. Zároveň chceme, aby návštevníci a turisti aj pocítili vyššiu kvalitu a znova sa vracali. 

K tomu treba ešte prirátať národnú agentúru SLOVAKIA TRAVEL, ktorá propaguje a prezentuje Slovensko. Doposiaľ mala rozpočet 26 miliónov eur, ale ten sa po novom výrazne zníži. Prečo?

Zníži sa na 12 miliónov eur. Tak ako všetky štátne inštitúcie alebo podriadené organizácie museli sekať svoje rozpočty v dôsledku konsolidácie, tak sa to dotklo aj SLOVAKIA TRAVEL a nášho ministerstva.

Táto organizácia vznikla v apríli 2021 počas pandémie. Potvrdila sa jej opodstatnenosť? 

Určite áno. Vychádzam zo skúseností a z informácií zo zahraničia alebo od ľudí v cestovnom ruchu. Treba zdôrazniť, že zázraky sa nedajú čakať zo dňa na deň. Od roku 2016 sme nemali takúto národnú agentúru, aj keď niektoré činnosti boli v sekcii na ministerstve dopravy. Tie ani zďaleka nedokázali nahradiť plne funkčnú národnú agentúru. 

Nárast počtu prenocovaní a počtu návštevníkov v období do 2019 bol ešte dozvukom aktivít Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. No na medzinárodnom trhu sme sa ako destinácia postupne vytrácali. A tak sa založením novej národnej agentúry SLOVAKIA TRAVEL začínalo takmer odznova.

Poznajú to aj cestovkári alebo letecké spoločnosti, že kým sa nejaká destinácia rozbehne, trvá to minimálne dva roky. Táto organizácia začala fungovať po kríze, výstupy by sa mali začať ukazovať v nasledujúcich rokoch. Mimo zdrojových trhov ako Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko chceme prilákať návštevníkov aj z iných krajín.

Návštevníci sa rozhodujú o tom, kam pôjdu, podľa ceny a úrovne služieb. Ako sme na tom?

Vytvárame predpoklady na to, aby turisti, návštevníci, či už domáci, alebo zahraniční, prišli a mali čo vidieť. O kvalitu sa musia postarať hlavne poskytovatelia služieb. Budeme podporovať aj odborné vzdelávanie na stredných školách, ale vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce aj celoživotné vzdelávanie, aby ľudia v službách boli kvalifikovaní a poskytovali kvalitné služby. 

Chceme, aby sa nižšia DPH odrazila vo vyššej konkurencieschopnosti. Budeme sledovať, ako sa prejavuje na trhu a či takto „usporené“ peniaze idú do ďalších investícií, skvalitňovania služieb. Budeme vyhodnocovať tento nástroj alebo hľadať aj iné možnosti, ako zvyšovať kvalitu služieb.

Začala sa zimná sezóna, do akej miery je popri letnej dôležitá pre cestovný ruch na Slovensku? 

Keď sa pozrieme na návštevnosť a prenocovania, stále najvýraznejšia je letná sezóna. Druhý vrchol je zimná sezóna. Kým leto sa týka celého Slovenska, keď ľudia môžu zažiť najviac atrakcii v celej krajine, v zime sú to vybrané regióny, najmä s lyžiarskymi strediskami. 

Na rozdiel od alpských krajín u nás zimná sezóna netrvá až tak dlho. Sústredí sa na kratší čas v porovnaní so strediskami v zahraničí. Toto je mierna nevýhoda. Strediská už vedia kombinovať a ponúkať aj iné služby či alternatívne vyžitie, ak nie sú vhodné podmienky na lyžovanie. 

DPH na ubytovanie a stravovanie priamo v prevádzkach klesla z doterajších desať na päť percent. Môžu návštevníci očakávať zníženie cien týchto služieb alebo aspoň ich udržanie, keďže sa zvyšujú iné náklady?

Urobili sme analýzy v letných mesiacoch a videli sme, že konkurencieschopnosť z pohľadu cien za vybrané služby je slabá v porovnaní s okolitými krajinami. Ceny v niektorých segmentoch sú asi najvyššie spomedzi krajín V4. Aj tu boli potrebné opatrenia, aby sme rast cien, ktoré porovnáva a sleduje zákazník, spomalili. Som veľmi rád, že sa nám podarilo presadiť nižšiu sadzbu DPH.

Či sa to odrazí na konečných cenách, ťažko povedať. Do ceny vstupuje množstvo iných faktorov, zavádzajú sa aj iné opatrenia, napríklad transakčná daň, ktoré majú vplyv na náklady a tie sa prenesú aj do konečnej ceny. Minimálne viem povedať, že sa výrazne spomalí nárast cien služieb cestovného ruchu v porovnaní s inými odvetviami alebo službami. 

V lyžiarskych strediskách a akvaparkoch, ktoré patria k najvyhľadávanejším atrakciám, sa DPH, naopak, zvýšila z desať na 23 percent.

Nebolo v našich silách ísť až do takej miery, aby sme dokázali presadiť nižšie sadzby DPH aj na tieto služby. Náš záujem znížiť ich bude pretrvávať aj v budúcom období. Najväčšia časť výdavkov návštevníkov je na ubytovanie a stravovanie. Aj keď primárny dôvod, motivácia prísť do regiónu a využívať služby, môže byť práve lyžovanie alebo akvapark. Ak sa niekto rozhoduje, kam príde a koľko ho to bude stáť, porovnáva všetky výdavky. 

Nebude už luxus pre rodinu ísť lyžovať, relaxovať vo vode a k tomu ubytovanie a strava?

Nemyslím si, že by to mal byť luxus. Samozrejme, môže to mať vplyv na celkové výdavky, na jednodňovom výlete možno návštevníci obmedzia niektoré výdavky. Celodenný lístok možno nahradia štvorhodinovým. Ak sa obzrieme rok, dva dozadu, keď sme mali energetickú a inflačnú krízu, tak práve vtedy panovali obavy, že to bude mať výraznejší negatívny dopad na služby cestovného ruchu.

Nestalo sa tak, ľudia majú stále záujem využívať tieto služby aj napriek tomu, že nie je ľahká doba a majú hlbšie do vrecka. Miera spotreby sa možno o niečo zníži, ale nie je to také zásadné, že by si povedali tak to je už luxus a zo svojho zoznamu nákupov to úplne vymažú. 

Akú pozíciu má cestovný ruch v rámci slovenskej ekonomiky?

Doteraz sme to merali len podielom na celkovom hrubom domácom produkte. Toto nie je jediné kritérium, cez ktoré by sme mali posudzovať cestovný ruch a jeho mieru prínosu v ekonomike. Pozrime sa na to možno cez počet zamestnancov. Pred pandémiou pracovalo viac ako 160-tisíc ľudí priamo v cestovnom ruchu, už sa k tomu číslu postupne približujeme a potenciál je ešte väčší.

Napriek trendom digitalizácia nedokáže do značnej miery nahradiť ľudí. Treba sa na to pozerať aj cez optiku zamestnávania a ďalších prínosov pre ekonomiku, lebo tie sú zdrojom daní, odvodov, zvýšenej spotreby. 

Počet domácich ubytovaných návštevníkov je stále vyšší oproti zahraničným. Prečo to chcete zmeniť?

Podiel zahraničných a domácich návštevníkov je zhruba 40 a 60 percent. Platí to pri tržbách aj prenocovaniach. Tento pomer chceme obrátiť, ale nie na úkor Slovákov. Navýšenie počtu zahraničných návštevníkov by sa v priebehu niekoľkých rokov malo odraziť nielen na celkovom náraste HDP, ale hlavne na celkových tržbách. Slovensko dokáže poskytnúť služby v rôznych cenových hladinách, aj pre batôžkárov, rodiny s deťmi či luxusnejšiu klientelu. Je možnosť si vybrať. 

Ako sú vyťažené kapacity ubytovacích zariadení na Slovensku?

Celoročne je to na úrovni niečo cez 30 percent. Navýšenie nedosiahneme len tým, že v lete, keď je najvyšší dopyt, nahradíme Slovákov zahraničnými návštevníkmi. Chceme, aby sa sezónnosť natiahla, a to vieme dosiahnuť hlavne podporou do infraštruktúry, vytváraním nových produktov, prezentáciou a propagáciou. 

Nakoľko sme konkurencieschopní v tejto oblasti s našimi susedmi?

Cenovo sme v mnohých oblastiach vyššie ako naši susedia vo V4. Úroveň služieb je porovnateľná, z dostupných údajov neregistrujeme, že by kvalita klesala. Stále je však čo zlepšovať, ale hlavne inovovať. Napriek o niečo vyššiemu rastu cien chodí k nám medziročne viac návštevníkov.

V posledných rokoch sa u nás málo investovalo do infraštruktúry odvetvia. Práve to je jeden z dôvodov, prečo bude zriadený Fond na podporu cestovného ruchu. Infraštruktúru nevlastnia a neprevádzkujú len podnikatelia. Vlastnia ju aj obce, samosprávy a iné štátne inštitúcie. V mnohých oblastiach sa dlhodobo zanedbali investície, a to nás znevýhodňuje oproti iným krajinám. Potrebujeme naštartovať investície do infraštruktúry v cestovnom ruchu, aby sme ešte viac zvýšili atraktivitu Slovenska ako dovolenkovej destinácie.

Počet ubytovaných návštevníkov na Slovensku pravidelne narastá, zatiaľ však nedosiahol úroveň rekordného roku 2019. Aké sú hlavné dôvody?

Nie sme jediná krajina, ktorá nedosiahla úroveň z roka 2019. Len zhruba tretina krajín Európy už dosiahla alebo presiahla predpandemické čísla. Sú to najmä krajiny v Stredomorí, majú more, slnko. Súvisí to s aktuálnym trendom turistov, ktorí vyhľadávajú hlavne tento produkt, a ešte stále aj čiastočne s absenciou cestovania v predchádzajúcich rokoch. 

V súčasnosti sa u nás negatívne prejavuje to, že sme národnú agentúru nemali v období od 2016 do 2021. Ak by sme ju mali, myslím si, že tempo rastu by bolo výrazne vyššie. Nehovorím, že by sme dosiahli rok 2019, ale boli by sme výrazne bližšie. Je to aj dôsledok toho, že sme niekoľko rokov nemali cielenú, riadenú propagáciu krajiny.

Návštevníci sú nároční, majú nové požiadavky. Netrápi ich, že tu bola nejaká kríza, keď chcú a majú záujem cestovať, očakávajú nové zážitky, atrakcie. Pre chýbajúce investície do infraštruktúry nemáme taký nárast. 

Chodia k nám navyše najmä návštevníci z okolitých krajín.

Ďalším dôvodom je, že dlhodobo sme závislí od návštevníkov z piatich krajín - Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a Nemecka, ktoré vedú štatistiky zahraničných návštevníkov. Absentuje spojenie s inými vzdialenejšími trhmi, nemáme rozvinutú leteckú dopravu. Slabá dostupnosť je veľkou prekážkou. 

Musíme sa dostať aj na mapu leteckých spoločností. Brno, Ostrava, ale aj Krakov, Katovice sa rozlietali. Potrebujeme zlepšiť aj leteckú dostupnosť, a to pre návštevníkov zo vzdialenejších krajín. 

Kedy by návštevnosť na Slovensku mohla dosiahnuť úroveň spred piatich rokov?

Niektoré regióny, napríklad Žilinský kraj, sa k tým číslam už priblížili alebo ich dorovnali najmä počas leta. Verím, že už tento rok sa tomu čo najviac priblížime. Nedovolím si to odhadnúť, lebo stále je veľa faktorov, ktoré to môžu ovplyvniť alebo zmeniť.

V tomto roku však organizujeme majstrovstvá Európy vo futbale do 21 rokov, čo je potenciál prilákať niekoľko desiatok tisíc turistov. Nemusia síce u nás prenocovať, prídu len na zápasy, ale našou snahou bude ich osloviť, aby tu aj zotrvali, a pripravili sme im program. Sú predpoklady zvyšovať počty prenocovaní, verím, že sa dostaneme čo najbližšie k číslam z roku 2019.

Aké iné problémy zostávajú v cestovnom ruchu, čo považujete za najväčšie výzvy?

Brandža stále pociťuje nedostatok zamestnancov. Budeme sa snažiť nastaviť opatrenia aj v rámci prípravy študentov a zvýšiť uplatniteľnosť absolventov. Študentov v odboroch gastronómie a hotelierstva je dosť, ale potrebujeme zvýšiť kvalitu prípravy aj podiel uplatnenia žiakov, aby zostali v tomto segmente pracovať.

Zároveň budeme pomáhať nastavovať podmienky pre získanie pracovníkov z iných krajín. Ak niekto prejaví záujem a nemá kvalifikáciu, ale chce robiť v službách cestovného ruchu, pomôžeme s prípravou alebo so vzdelávaním.

Koľko pracovníkov v tomto odvetví aktuálne chýba?

Situácia sa už zlepšuje. Najväčší pokles bol v dôsledku protipandemických opatrení, množstvo ľudí odišlo, už sa neplánovalo vrátiť. V tom čase ich chýbalo viac ako 20-tisíc, postupne sa rozdiel znižuje. Kolegovia z asociácie hotelov hovorili začiatkom sezóny, že chýba stále päť- až desaťtisíc ľudí v ubytovacích a stravovacích službách.

Tento počet zohľadňuje aj skutočnosť, že počas letnej turistickej sezóny je vyššia požiadavka na sezónnych zamestnancov. Nedostatok sezónnych zamestnancov sa potom prejavuje aj tak, že niektoré služby sa neposkytujú, alebo len v zúženej ponuke služieb, tovarov či v skrátení prevádzkových hodín. Niektorí podnikatelia obmedzujú svoje kapacity z dôvodu, že nemajú dostatok personálu, aby vedeli obslúžiť návštevníkov. 

A čo podmienky na podnikanie v tejto oblasti?

Budeme sa snažiť niektoré administratívne veci odbúravať, aby hlavne malí podnikatelia pracovali jednoduchšie. Chceme nastaviť aj rámce, ktoré by sa mali prejaviť v kvalite, ide o kategorizáciu ubytovacích zariadení.

Chceme vytvoriť základnú reguláciu, respektíve určiť, kto je poskytovateľ krátkodobého prenájmu, teda ubytovacích služieb. Takýchto poskytovateľov je veľa, niektoré zdroje hovoria o tisíckach. Chceme ich dostať do systému, aby sme získali dáta a zabezpečili férovosť v podmienkach pri občasnom vykonávaní týchto činností.

Výziev je viacero, ale všetky smerujú k tomu, aby sme ukázali, že cestovný ruch je odvetvie, ktoré vie prispievať nielen do regionálnej, ale aj do národnej ekonomiky.

Aký môže byť podiel ubytovaných turistov, ktorí nie sú zahrnutí v štatistikách?

Ak sa pozrieme na skúsenosti iných krajín, ich podiel na prenocovaní bol v niektorých prípadoch až 30 percent. Máme zhruba 14 miliónov prenocovaní ročne, ak by sme zahrnuli aj týchto poskytovateľov ubytovania, mohlo by to byť 18 až 19 miliónov prenocovaní.

Marek Harbuľák je štátnym tajomníkom Ministerstva cestovného ruchu a športu SR so zameraním pre cestovný ruch od jeho vzniku 1. februára 2024. Dovtedy pôsobil ako prezident Zväzu cestovného ruchu SR a Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. Po absolvovaní Hotelovej akadémie v Kežmarku vyštudoval manažment na Prešovskej univerzite v Prešove, kde bol neskôr členom Expertnej a podnikateľskej rady Fakulty manažmentu. V Bardejovských kúpeľoch bol riaditeľom prevádzky, niekoľko rokov pôsobil v Kúpeľoch Piešťany, pričom zastával post riaditeľa kúpeľného hotelového komplexu Balnea Esplanade Palace. Bol tiež pri príprave a otvorení prevádzky hotela DoubleTree by Hilton v Košiciach, viedol aj Chopin Airporthotel v Bratislave.